Cez víkend sme sa aj my dopracovali k deckami vytúženým fretkám. Majú 8 týždňou a po pravde všetky tie fámy o tom, že fretky sú tie najnevhodnejšie zvieratká do bytu sú absolútne keci. Pretože naše fretky sú nevhodné naprosto kdekoľvek
Pustiť ich von, to radšej opatrovať štrkáče. No čo dodať, človek by ich najradšej roztrhol
Pôvodne sme počítali s tým, že si domov privezieme len jednu fretku. Od toho sa odvíjalo aj riešenie klietky a prepravky. Cestovali sme vlakom a bolo pomerne teplo, čo pre fretky určite nebolo to pravé orechové.
Nakoniec sme si však viezli fretky 2. Po prehlásení, že druhá fretka sa nechá utratiť, sme zmenili názor na kapacitu svojho nafukovacieho bytu (človek by bol prekvapený čo všetko sa doňho zmestí)a prijali sme do daru aj Veronikynu sestričku Dorotku.
Cestou domou sav prepravke tlačili, bolo im teplo, vo vlaku bol frmol a vyzerali dosť nevrlo. Po vyčerpávajúcej 7 hodinovej ceste som rozospatá a vrcholne znechutená uložila fretky na miesto a zaľahla o polnoci do postele. (po ceste vo vlaku boli smädné - z napájačky piť nechceli. Z misky si síce dali, pretože sme boli pripravený aj na tento variant, zato mi však celkom slušne dotrhali ruku a tak im 1 miska vody musela na cestu domov stačiť
)
Cez dierky na prepravke granulky papkali pekne. Nepohrýzli ani cez mriežky a dokonca olizovali ruky. Akonáhle sa však otvorila prepravka, už to bolo o niečom inom. Vyvalili sa s nej ako veľká voda a Dorka ma ďafla za ruku - ostala tam zavesená kým sme ju neprivreli do prepravky, pretože po vypáčení čeľuste sa zahryzla znova a o to bolestivejšie na iné miesto. (teraz už dokonale chápem čo to znamená, keď sa fretka mstí) Veronika na tom nebola o nič lepšie... sebavedome vyštartovala k prvej nohe ktorú uvidela a takisto sa do nej zavesila. Keďže fretky boli veľmi sebavedomé a nevedeli sme si s nimi poradiť, nato ich už zavrieť do prepravky (klietka mi prišla ako vopred nemožná alternatíva)snažili sme sa čo najrýchlejšie vypratať izbu v rátan epsa, ktorý už škrabal na dvere
Zmorený a zúfalý sme si sadli na podlahu (stoličky boli rpíliš ďaleko) a v tom mi v hlave skrsol nápad. Uvidela som na zemi krabicu s topánkami. Vzala som si papierové víko a s ním sa mi podarilo dostať fretku do prepravky. Samozrejme to považovala za veľkú švandu a po pár sekundách odrážania fretky víkom som už nestíhala
Nakoniec sa však rozhodla nasledovať ho do klietky, kde sme ju čapli. Mršky dostali napapať. Granulky sme im nasypali rovno do klietky. EŠte by to chcelo poradiť nejakú fintu na čistenie klietky
Prvý deň bol teda úspešne za nami.
Na ďalší sa strašne teším... dokonca nemôžem zaspať. Ak sa podarí, časom pripojím aj nejaké fotky našich 2 vrahov Dorotky a Veroniky.
Tak to je o nás zatiaľ všetko. Pokúsime sa ich uplatiť nejakým melónom
Aj keď na pastu si zatiaľ netrúfam.. verím, že to časom bude už len lepšie a lepšie no a že po kŕmení nebudem končiť stabilne na chirurgií... raz za čas stačí