Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaahojte
Keďže je už neskutočn pokročilá doba a doma sme sa nečakane rozrástli, bola by hanba neporozprávať vám o našich malých nádherných kožúškoch Ešte predtým však taký malý predslov – po fretke som túžila veľmi veľmi dlho, a tak som si zaobstarala snáď vtedy jedinú dostupnú, a teda aj najznámejšiu knižku o fretkách – FRETKA JAKO DOMÁCÍ ZVÍŘE od Petry Nerandžičovej. Zhltla som ju behom jedného večera a bolo rozhodnuté – idem prehovárať maminu. Už už takmer povolila, plánovali sme stavbu domácej voliéry, keď si to rozmyslela, a tak som sa musela na ďaľších niekoľko rokov uspokojiť s tým zverincom, čo sme doma mali. (V súčasnosti máme okrem fretuliek aj dvoch samčekov osmagov, škrečicu sýrsku, anduliaka, korelu a rybičky.)
Jedného dňa, presne 20. apríla 2008, sme šli pozrieť takmer novootvorený zverimex v Danubii a čo sme v ňom neobjavili.. Mali úúúúúúúúúžasné maličké tchorovité fretulky! Mňa opäť pochytila fretčia mánia, a tak sme si nechali jednu z nich vybrať a dala som ju mame na ruky s otázkou – no nie je nádherná? Mamča sa do tých obrovských labiek zamilovala a už o pol hodinku sme odtiaľ odchádzali s najmenším tchorovitým dievčatkom schovaným pod maminou bundou a plnou výbavou pre freťule. Dievčatko dostalo meno ADELKA. Adelka bol náš poklad. Maličký anjelik, ktorý si za svoj krátky život veľa vytrpel a mňa stále bolí o jej trápení rozprávať, a tak si radšej jej príbeh prečítajte tu
viewtopic.php?f=1&t=151 Naše milované bábätko nám zomrelo 15. mája 2008 vo veku 10 týždňov
Adelkina smrť nás zlomila. Stratili sme nášho anjelika, takého dobručkého, úžasného a ešte k tomu tak skoro. Nevedeli sme, čo budeme robiť ďalej. Možno to niekomu vyznie kruto, ľudia na fóre nám radili nový kožúšok, ale my sme si nevedeli predstaviť priniesť si domov "náhradu" za Adelku. Novú freťulku nám však radil aj vet, ktorý Adelku ošetroval na pohotovosti v Benete – MVDr. Čegiň, a tak sme si povedali, že to skúsime. Drahý ma presvedčil takú uplakanú, nech sa pozriem na internet a zrazu, ako keby to bol osud, objavili sme prekrásne strieborné dievčatko s ponožkami. Dostali nás tie obrovské biele labky, ktoré na fotke na nás priam kričali. Keď sme zistili, že je táto maličká stále k dispozícii, vymýšľali sme meno a nech sme vymýšľali hocijaké alternatívy, vždy nám z toho vyšla LABKA. Labka alias Fusaklička sa narodila 28. marca 2008 a domov sme si ju priniesli už 17. mája 2008. Keď sme ju zbadali, takú maličkú v taške pre malých psov, vedela som, že sme urobili dobre. To, čo nám však chovateľka pri jej odovzdávaní poradila, mi rezonuje v ušiach dodnes – kŕmte ju psačími konzervami z Tesco a granule môžete dať hocijaké. Nad tou vetou som sa zhrozila a je snáď jasné, či som sa jej radami riadila. Naša potvorka bola taký malý tučnučký macko. Vo veku 7 týždňov vážila 400 gramov. Nechcela nám papať granule, a tak sme dlho hľadali také, ktoré by jej šmakovali. Zistili sme, že odmieta chodiť na záchod. Bála sa takmer každého zvuku. Hrýzla. No skrátka začiatky s ňou boli ťažké. Bola to taká poriadna malá nezbednica. Musím sa priznať, že spočiatku a vlastne dosť dlho sme ju stále porovnávali s Adelkou. Časom sme sa však naučili chápať ju ako výnimočnú svojskú osobnosť, ktorú netreba s nikým porovnávať. Začali sme sa jej venovať, tešiť sa z nej, spoznávať ju. Objavili sme v nej úžasnú freťulku, čo nám dala v puberte riadne zabrať. Zistili sme, ako na ňu, a priznám sa – úúúúplne sme si ju rozmaznali. Hrýzť prestala, jedine do ponožiek je stále blázon, takže nohy v ponožkách okusuje. S veľkou obľubou zalieza pod nohavice a kúše do kolien. Rada sa šplhá v teplákoch až k pásu, aby z nich tadiaľ mohla vyliezť. Schováva sa pod tričká a pod mikiny, kde hrabe do látky ako besná. Olizuje nám brušká, túli sa, nesmierne rada olizuje nosné dierky, líca, oči a čelo. Neznáša kúpanie, vždy nahodí trpiteľský výraz a čaká, kedy ju veľmi rýchlo okúpeme, aby už mohla lietať po byte. Zato v lete obľubuje lavór s vodou, v ktorom sa čľapká ako dieťa a naháňa hračky. Rada lozí po záclonách, šplhá sa po utierke, oňucháva kvety, šantí sa, študuje, skáče, kvoká, má rada zakázané zaliezanie pod koberec a pod poťahy. Za uhorku by snáď položila život a má strašne rada kuracie mäsko Deine Bestes pre mačiatka. Rovnako tak nepohrdne surovým či vareným kuracím mäskom, varenou morkou, surové žĺtko vylíže ako besná. V každom prípade je to úžasná malá nezbednica, ktorú nadovšetko ľúbime!!! V zime už v polovici januára sa dostala naša maličká do ruje. Stal sa z nej neuveriteľný mazel, stále sa len túlila a spinkala nám na rukách. Ani pobehovať sa jej nechcelo. Už v treťom týždni však prestala papať, zo 740 gramov nám schudla na 630 gramov, a tak sme po troch týždňoch jej prvej ruje dostali hormonálku. O ďalšie dva týždne nás čakala znova, nakoľko po prvej sa nám šušurka nezatiahla úplne. V nasledujúcom období nám krásne vypĺzla, vyčesávala som jej srsť po chumáčoch a vďaka tomu nám vymenila už tak skoro kožúšok z krásneho huňatého zimného na letný. Presne 6 týždňov po prvej injekcii sa dostala Labka do falošky. Začala sa neuveriteľne starať o svoju plyšovú myšku, ktorú strážila ako oko v hlave a behom niekoľkých dní začala odmietať papať. Jediné, čo spapala, boli kapsičky Deine Bestes. Presne týždeň na to sa nám začala nová ruja a Labka odmietla papať úplne. Robili sme všetko pre to, aby nám veľmi neschudla. Z 840 gramov, ktoré nadobudla po hormonálkach, schudla opäť na 760. Jediné, čo bola ochotná spapať, bolo mliečko, a tak sme kúpili sušené mliečko od Gimpetu pre mačiatka, kotné a kojace mačky a pre oslabené mačky. Do toho sme jej o niekoľko dní začali miešať kuracie vločky od Gimpetu pre malé mačiatka. Pomocou toho sa nám podarilo nejakým zázrakom váhu udržať. Po 7 dňoch druhej ruje dostala opäť injekciu na zastavenie ruje a tentokrát už druhá nebola potrebná. Faloška pokračovala ďalej ešte niekoľko dní. Počas nej sme si toho teda dosť užili, boli sme ako ementál, keďže Labke vadil už akýkoľvek prudší pohyb a hned útočila na nohy a hrýzla ako besná. Keďže sme sa obávali, že sa situácia s rujou čoskoro zopakuje, vo štvrtok dňa 30. apríla 2008 bola kastrovaná. Chceli sme pôvodne na jeseň bábätká. Dúfali sme, že do jesene už žiadna ruja nepríde. Ale nevyšlo to. Labku operoval MVDr. Čegiň z Benetu a musím uznať, že takého šikovného chirurga – veta som ešte asi nevidela. Naša ranka má maximálne 1,5 cm a je zošitá dvoma stehmi. Ale aj keď mu dôverujeme, boli sme ako na ihlách, takú nervozitu som už dávno nezažila. V nedeľu sme boli na kontrole a dostali sme ATB. Túto nedeľu ideme na vyberanie stehov. A hádajte čo – pred dvoma dňami sa nám začala faloška opäť. Tentokrát ale našťastie nehryzie až tak bolestivo ako naposledy.
Keď sme si uvedomili, že Labka mať žiadne červíčky nikdy nebude, rozhodli sme sa, že si raz adoptujeme teda nejakú freťulku, ktorú nikto nebude chcieť. Veď takých inzerátov je na internete veľmi veľa. Sami dobre viete, ako často sa stáva, že si ľudia zaobstarajú malé mimčo, ale zrazu nevedia, čo s ním. Alebo sa ho zbavia, keď sa dostane do puberty a prejaví sa freťacia tvrdohlavosť, či keď sa dostanú do ruje a oni im začnú smrdieť. Väčšina z nich si o fretuliach toho veľa ani neprečítala. Je pravda, že aj ja som začínala a stále sa nepovažujem za odborníka, stále sa učím. Robila som chyby a aj ich robím. Ale snažím sa... Títo ľudia sa však často nesnažia. Moje rozhodnutie bolo schválené, ale to sme ešte netušili, že sa rozrastieme tak skoro.
1. mája som čítala na internete inzerát:
Surne darujem len do dobrych ruk, najlepsie k inej fretke, 9mesacnu samicku fretky s prislusenstvom / klietka, hojdacka, napajacka, miska, zachodik, postrojcek, prepravka, vak, hracky. Potrebuje ockovania a ukoncit ruju. Je zdrava, velmi spolocenska, pritulna, maznava, nehryzie. Je zvyknuta behat volne po byte, ked sme doma, to je podmienka, nie na chov vonku vo voliere alebo doma ako "klietkove zvieratko".
Na prvý dojem znie dosť zmiešane. Skôr dojmom, že sa jej chcú zbaviť, nemajú na ňu trpezlivosť. Dnes už viem, že to tak nebolo a ani nie je. A tak som volala – je ešte freťulka k dispozícii alebo si ju už niekto vzal? A viete čo? Nikto si ju nevzal. Nikto o túto krásavicu nemal záujem. Určite preto, že je v ruji. Keď som sa dozvedela, že má maličká ruju už od polovice januára, predstavovala som si ju ako vychudnutú vypelíchanú krysičku a čudovala som sa, že stále žije. Aj napriek našej finančnej situácii som sa rozhodla – musím ju zachrániť! Xi, ten inzerát bol asi osud. V utorok 5. mája sme si šli po ňu. No ale poviem vám, naša cesta bol hotový zážitok. Sadli sme s drahým do auta a zistili sme, že máme zlé gumy. Tak sme si požičali auto jeho otca a čo sa nestalo? Na prístavnom moste sme ostali stáť. Pokazil sa nám chladič. Nechcite vedieť, ako som sa cítila, lebo to sama neviem. Povedala som si však, že po tú malú pôjdem za každú cenu! Nakoniec nám pomohla kamarátka s priateľom a už v ten večer bola naša princeznička u nás doma. Keď som ju uvidela, ostala som s otvorenými ústami. Nesmierne ma prekvapilo, aká je silná, zdravá, takú dlhú ruju by nikto netipoval. Má vypelíchanú iba šušurku a trosku na krku, má drsnejší kožúšok, taký bábätkovský, ale to je celé. Je živá, hravá, veľmi prítulná, je naozaj účasná! A.. volá sa CHILLI SLADKÁ VÁŠEŇ. Vo štvrtok sme boli s Chillinkou u veta. Ošetroval ju už náš obľúbený Čegiň a ten bol veľmi prekvapený jej kondíciou. Po porade s kolegovcami sa rozhodli pichnúť jej len hormonálku, a potom uvidíme, čo bude ďalej. O týždeň alebo dva sa rozhodne, či dostane ďalšiu injekciu, alebo pôjde hneď na kastráciu. Tá je však v každom prípade nutná. Chillinke sa už šušurka trošička zmenšila, takže to fešanda určite zvládne! S jej pôvodnou majiteľkou sme stále v kontakte a informujeme ju o osude oboch kožúškov.
Hm.. a zoznamovanie? Tak to máme na pláne. Zatiaľ to však nedopadlo veľmi dobre. Keď sme slečny nechali oňuchať sa prvýkrát, Chilli po Labke chmatla, čo nás prekvapilo, keďže je veľmi mierumilovná a na iné fretky je zvyknutá. Určite je to tou rujou. Druhý pokus dopadol opačne, ale to je zasa spôsobené Labkinou faloškou. Dúfam, že keď už budú obe úplne fit, budú z nich kamošky. Držte palce!
Xi
Fórum
Adelka
Na výmenu pelechov sa chystáme hneď, ako mamina ušije pre Chillinku nový pelech, lebo tento sa nám zdá malý. Labka je zvyknutá na trošička väčšie. Už aj ŽoFiRo nám to radila 
Teraz sa toho obávam, bo Labka je vo svojej faloške nesmierne "háklivá" 
Bolo nám povedané, že má rada vlažnú vodičku, tak som sa posnažila jej napustiť do vane takú akurát. No ale dala som ju tam a ešte som sa ani otočiť nestihla a už mi skoro vyskočila cez okraj 
Som ale rada, že si na nás zvykla takto rýchlo. Obávala som sa, že jej bude smutno a určite aj určitým spôsobom je, no berie nás za svoju rodinku a to je fajn 
ale nastastie to mame za sebou. Som sa bala, ze sa vetovi podari zastrihnut jej do bruska, no nastastie je sikovny a zvladol to 
No a Labka sa konecne odvazila aj do pelieskov, ktore navstivila Chilli, takze snad je to na dobrej ceste 
